Gutenbergovo múzeum kníhtlače a najväčšia kniha sveta

Gutenbergovo múzeum kníhtlače a najväčšia kniha sveta
Gutenberg múzeum kníhtlače
Gutenberg múzeum kníhtlače, foto: Varga Béla

V blízkosti Aggteleku, vedľa potoka Jósva, ktorý poháňa unikátnu dobovú papiereň, sa nachádza Guttenbergovo múzeum. Vybudoval ho veľký nadšenec a zberateľ Béla Varga. Z Guttenbergovej doby sa nezachoval nijaký pôvodný hmotný majetok, a preto sa rozhodol zrekonštruovať ho a vytvárať autentické kópie technikou tohto najväčšieho objavu stredoveku, ktorý spôsobil revolúciu v stredovekých informáciách, keďže sa dovtedy písali knihy iba ručným prepisom, neskôr tlačením z drevených doštičiek.

Guttenberg ako prvý na svete v 15. storočí vynašiel techniku mechanickej tlače a systém kovových písmen. Jeho objav môžeme významom prirovnať k vynálezu kolesa. Majiteľ múzea zhotovil kópiu tlačiarenského zariadenia podľa dobových materiálov, využil tak svoje skúsenosti a profesionalitu ako dlhoročný zberateľ prvotlačí. Vlastnoručne zhotovený stroj je unikátom, keďže podobná kópia sa nachádza iba v Bazileji. Práce sa začali po konzultácii s niekoľkými európskymi múzeami. Najskôr bol vyrobený stroj a potom pridružená ručná papiereň.

Neskôr tiež získal kópiu písma s 269 znakmi na koži, ktoré je staré 500 rokov. Do múzea ho získal od zberateľa z Milwaukee. Podarilo sa mu vytvoriť skutočne autentickú kópiu. Zrekonštruované nástroje predstavené v expozícii tlače v Guttenbergovom múzeu sú vhodné na vytváranie biblických kópií. Na výstave je tiež k dispozícii kópia kompletného oloveného písma od Guttenberga a skúšobne vytlačená Biblia 1-1.

Týmito nástrojmi vytvoril Béla Varga aj najväčšiu knihu 21. storočia, vytlačenú v duchu Guttenbergovej doby, ktorá je svetovou raritou. Kniha sa zaoberá jaskyniami, flórou a faunou a dedičstvom národného parku Aggtelek. Obsahuje 346 strán, hárok má rozmery 418 × 377 cm a váži 1420 kg. Kniha má certifikát spoločnosti Guinness z 21. marca 2010 ako „najväčšia kniha na svete“.

Ide o bonusové miesto. Potvrdenie z tohto miesta môžeš použiť do pamätníka namiesto ktoréhokoľvek miesta.

V pamätníku Žombojko sa o spoločnom Národnom parku s Maďarskom dozvieš oveľa viac.

Jaskyňa Baradla

Jaskyňa Baradla
Jaskyňa Baradla
Jaskyňa Baradla, foto: Virók Viktor

Národný park Aggtelek bol založený v roku 1985, je jediný národný park v Maďarsku, ktorý bol založený s cieľom ochrany povrchového a podzemného sveta. Na rozlohe takmer 20 000 hektárov sa nachádza 280 menších i väčších jaskýň, ktoré boli v roku 1995 spolu s jaskyňami Slovenského krasu zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Najvýznamnejším predstaviteľom podzemného sveta je 30 km dlhý jaskynný systém Baradla-Domica. Úsek jaskyne Domica v dĺžke 5,3km sa nachádza na Slovensku.

V pamätníku pospájaš čísla od 1 do 62 a vykreslí sa ti časť znaku národného parku v Maďarsku.

Ide o bonusové miesto. Potvrdenie z tohto miesta môžeš použiť do pamätníka namiesto ktoréhokoľvek miesta.

Rastlinný kostol sv. Ladislava

Rastlinný kostol sv. Ladislava
Prírodný kostol sv. Ladislava
Prírodný kostol sv. Ladislava, foto: Peter Hanzes

Premonštrátsky rád z neďalekého Jasova v 15. storočí postavil kostolík, ktorý Turci počas ťaženia vyplienili a spustošili. Po II. svetovej vojne vzniklo pútnické miesto s kaplnkou. Miesto nebolo v obľube vtedajšieho režimu a bolo údajne vypálené. Po zmene režimu a dohode s národným parkom doslova vyrástol na pôvodnom mieste rastlinný kostolík, keďže na stavbu bolo povolené použiť len prírodné a ekologické materiály.

Na sviatok sv. Ladislava sa tu každoročne koná púť a omša. Na mieste sa nachádza aj prameň sv. Ladislava, ktorý je zdrojom pitnej vody.

Ku kostolíku sa dostaneš po žltej tur. značke:

  • z Drienoveckých kúpelov 1:10h
  • z Jasova 2:26h
  • alebo z obce Debraď smer západ 1:05h

V pamätníku máš za úlohu vyplniť tajničku – osemsmerovku.

Ak vlastníš pamätník Žombojka, naskenuj si z neho QR kód do svojho mobilu a navigácia ti ukáže cestu k tomuto prekrásnemu miestu.

Turniansky hrad – zrúcanina

Turniansky hrad – zrúcanina
Turniansky hrad
Turniansky hrad, foto: Július Szabó

Zrúcanina hradu zo 14. storočia sa týči nad obcou Turňa nad Bodvou, iba 5 km od maďarských hraníc. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny. Kedysi bol správnym centrom Turnianskeho komitátu a stolice.

Turniansky hrad je momentálne rekonštruovaný Občianskym združením Castrum Thorna.

V pamätníku sa dozvieš o tomto nádhernom hrade oveľa viac. A môžeš si hrad aj vymaľovať.

Hájske vodopády a socha filmového anjela

Hájske vodopády a socha filmového anjela
Hájske vodopády
Hájske vodopády, foto: Juraj Gašpar

Návštevu Hájskych vodopádov si môžete spestriť aj filmovým zážitkom.

Počas nakrúcania filmu Za nepriateľskou líniou /Behind Enemy/ k nám zavítali také filmové hviezdy, ako je Owen Wilson či Gene Hackman. Film sa nakrúcal v Slovenskom krase i vo Veľkej Fatre. Americkí filmári dokonca na svoje náklady opravili niektoré príjazdové cesty, aby mohli na miesto nakrúcania dopraviť potrebnú techniku. V obci Háj ostala po nich tá najväčšia rekvizita: socha anjela. Stala sa z nej kuriozita, ktorú navštevujú turisti. A tešia sa z nej deti, najmä keď im poviete, že si táto nevšedná dominanta zahrala v akčnom filme s holywoodskymi hviezdami. Socha je ľahko dostupná a dovedú vás k nej informačné tabule.

V pamätníku máš za úlohu pospájať čísla od 1 do 41 perom alebo ceruzkou a ukáže sa ti obrázok božskej bytosti.

Jasovský kláštor Premonštrátov

Jasovský kláštor Premonštrátov
Kláštor Premonštrátov
Opátstvo Jasov, foto: Peter Hanzes

Jasovský kláštor je miestom, kde sa spája umenie, kultúra a duchovno, ktoré spolu tvoria jeden celok snažiaci sa každého návštevníka osloviť, zaujať a ponúknuť mu možnosť zastavenia sa. Premonštráti sa dnes okrem duchovnej činnosti venujú vzdelávaniu v rámci Premonštrátskeho gymnázia v Košiciach.

Opátstvo v Jasove je najväčším neskorobarokovým areálom na Slovensku. Jeho súčasťou je park, ktorý je najstarším pôvodným francúzskym parkom na našom území. Kláštor je unikátny aj tým, že je symbolom roka – skrýva v sebe 4 vstupy, 12 komínov a 365 okien. Premonštráti – členovia rehole, ktorá bola založená už pred 9 storočiami – toto miesto obývajú a zveľaďujú už vyše 8 storočí. Počas tohto obdobia zažili rôzne vzostupy a pády, niekoľkokrát museli kláštor obnovovať či nanovo vystavovať, no stále bolo ich úlohou a snahou zlepšovať životnú úroveň obyvateľstva a ich sociálny status. Podporovali umenie a prevádzkou škôl sa snažili vzdelávať mládež.

V pamätníku sa nachádza maľovanka budovy Jasovského kláštora.

Šugovská dolina a Medzev

Šugovská dolina a Medzev
Šugov
Ranč Šugov

Celá oblasť šugovskej doliny bola v minulosti známa výrobou železa v miestnych hámroch. Niektoré hámre v Šugove a v Medzeve sú po rekonštrukcii a sú aj funkčné (Schmiedlov hámor a Pöhmov hámor). Viktória hámor je dnes v súkromnom vlastníctve a zaoberá sa výrobou a predajom výrobkov z kovu.

Dnes sú hámre technickými pamiatkami a slúžia na muzeálne účely. Dolinou preteká Šugovský potok, na ktorom sa nachádza asi 15 baníckych jazier nazývaných aj TAJCHY. Dnes sú z nich rybníky alebo malé vodné nádrže.

Šugovská dolina je vhodná pre turistiku, cykloturistiku a agroturistiku. Modré turistické trasy vás zavedú na Turniansky hrad alebo aj do Jasova. Po zelenej sa dostanete do mestečka Medzev a odtiaľ môžete pokračovať na Kojšovskú hoľu a Volovské vrchy.

V pamätníku nájdeš kresličku: “Pospájaj čísla . . .” čím sa ti vykreslí záhadný obrázok.

Zádielska tiesňava

Zádielska tiesňava
Zádielska tiesňava
Zádielska tiesňava, foto: Peter Hanzes

Národný park Slovenský kras je najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe. Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov.

Obľúbená turistická trasa vedie do Zádielskej doliny. Zvládnu ju aj menej zdatnejší turisti a odmenia ich krásne výhľady na okolité skaly. Celková dĺžka Zádielskej doliny je približne 10,3 km a jej začiatok  sa nachádza vo výške 1005 m n. m., pod vrchom Osadník (1186 m n.m.). Súčasťou doliny je približne 3,8 km dlhá a 400m široká najväčšia krasová tiesňava Slovenska, nazývaná Zádielska tiesňava. Pre svoju jedinečnosť bola v roku 1954 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Tiesňava je mestami len 10 m široká a jej vápencové steny dosahujú relatívnu výšku cez 310 metrov. Najznámejšou skalou tiesňavy je Cukrová homoľa. Je to 105 m vysoký monolit, ktorý je najväčšou skalnou ihlou na Slovensku. Nachádza sa približne v strede Zádielskej tiesňavy. Jej vrchol je už vyše sto rokov cieľom horolezeckých výstupov.

V pamätníku nájdete krížovku – hrebeňovku so zaujímavými otázkami.

Hrhovský vodopád

Hrhovský vodopád
Hrhovský vodopád
Hrhovský vodopád, foto: Juraj Gašpar

Jednou z mála obcí, ktorá sa môže pochváliť takou zaujímavou atrakciou akou je vodopád, je obec Hrhov. Nie je to len obyčajný vodopád, pretože je to najväčší a najmohutnejší nadzemný vodopád v Slovenskom krase. Je 15 metrov vysoký a napája ho vyvieračka Veľká hlava, známa aj ako Féj, ktorá pramení priamo nad obcou a vlieva sa do neďalekých Hrhovských rybníkov. Voda tu dosahuje rýchlosť až 1000 litrov za sekundu, zásobuje obec Hrhov pitnou vodou a v minulosti poháňala až 4 okolité mlyny.

Výlet k Hrhovskému vodopádu patrí k tým ľahším. Nachádza sa priamo v strede dedinky Hrhov medzi obytnými domami. Dostať sa k nemu nie je problém ani autom. V rámci návštevy Hrhova môžete navštíviť aj Holubiu skalu – miesto, kde podľa povesti pobýval kráľ Belo IV., či jaskyňu Oltárna Diera, ku ktorej sa dostanete po žltej turistickej značke.

V pamätníku nájdete zaujímavé matematické príklady s rybičkami v hrhovských jazerách.

Zrúcanina Husitského kostola

Zrúcanina Husitského kostola
Zrúcanina Husitského kostola
Zrúcanina Husitského kostola, foto: Peter Hanzes

Husitský kostol je voľne prístupná stredoveká pamiatka, ktorá sa nachádza nad obcou Lúčka asi 16 km od Rožňavy. Zrúcanina stredovekého kostolíka je najvyššie položeným objektom v obci.

Kostol bol postavený v druhej polovici 13. storočia v gemerskom ranogotickom slohu a bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Kamenný kostolík s pozdĺžnou loďou, kvadratickým presbytériom, s hradným múrom a s vežou dal pravdepodobne postaviť  Máté Bubek z rodu Ákošovcov – Bebekovcov. V polovici 15. storočia bol kostolík obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa a bratríckym vojskom pozostávajúcim sčasti aj z bývalých husitských bojovníkov. Na základe tejto udalosti  dostal kostolík pomenovanie a prívlastok “husitský kostol”.

V pamätníku máte za úlohu vymaľovať čiernobielu kresbu zrúcaniny Husitského kostola.

Ak vlastníš pamätník Žombojka, naskenuj si z neho QR kód do svojho mobilu a navigácia ti ukáže cestu k tomuto magickému miestu.

Priepasť Malá žomboj

Priepasť Malá žomboj
Priepasť Malá žomboj
Priepasť Malá žomboj, foto: Tomáš Fussgänger

V Slovenskom krase je známych vyše 1300 jaskýň a priepastí. Jednou z nich je aj Malá žomboj (Malá železná priepasť), ktorá sa so svojou hĺbkou 147 metrov zaraďuje medzi najhlbšie priepasti v Slovenskom krase. Je kolmá a je založená na tektonickej pukline. Zvislé jaskyne ako Malá žomboj vznikli v najväčšej miere koróznou činnosťou vody vo vápenci.

Dostanete sa k nej po modrej turistickej značke zo Silice do Jovíc:

Ak vlastníš pamätník Žombojka, naskenuj si z neho QR kód do svojho mobilu a navigácia ti ukáže cestu k tomuto zaujímavému miestu.

  • z Jovic 2:00h
  • zo Silice 1:55h

V pamätníku nájdete priepasť v jej reze.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica
Jaskyňa Domica
Jaskyňa Domica, foto: Pavol Staník

Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Ak je hladina vody v jaskyni dostatočne vysoká, ponúkajú okružné plavby člnom. Krátky okruh má dĺžku 780 m. Prevýšenie je zanedbateľné, 3 – 7 m. Dĺžka trvania prehliadky je asi 45 min. Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4°C.

V pamätníku je nakreslený labyrint jaskyne, ktorý je potrebné identifikovať.

Kaštieľ Betliar

Kaštieľ Betliar
Kaštieľ v Betliari
Kaštieľ v Betliari, foto: Július Szabó

Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa vznikla v rokoch 1881-1886 za grófa Emanuela I. Andrássyho rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa betliarskych poľovačiek.

V pamätníku je potrebné vylúštiť osem-smerovku a domaľovať obrázok kaštieľa.

Szerényiho cisterna

Szerényiho cisterna
Szerényiho cisterna
Szerényiho cisterna, foto: Peter Hanzes

Serényiho cisterna sa nachádza na Plešiveckej planine. Táto náhorná vápencová plošina ukrýva mnoho hlbokých dier, priepastí a jaskýň, ktoré pohlcujú dažďovú vodu. Kedže planina slúžila ako pastvisko pre dobytok v období dlhodobého sucha, riešením sa stalo toto unikátne technické dielo – cisterna, ktorá slúžila na zhromažďovanie dažďovej vody. Postavená bola v roku 1913 vtedajším ministerstvom poľ-
nohospodárstva pod vedením Bélu Serényiho.

  • priemer je 15 metrov
  • hĺbka okolo 3,8m
  • objem až 960 tisíc litrov
Read more

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
foto: Pavol Staník

Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne
i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121 až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami i väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.

Potvrdenie o navštívení miesta získaš v Turisticko-informačnej kancelárii v centre Rožňavy.

Pamätník Žombojko ti pomôže spoznať jaskyne Národného parku Slovenský kras detailnejšie a spoznáš aj ďalšie pozoruhodnosti v okolí.

Hrad Krásna hôrka

Hrad Krásna hôrka

Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Stojí na mieste bývalého hradiska z 13. storočia. Vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, až kým ho nezískali do dlhodobého prenájmu Andrášiovci a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo.

foto: Peter Hanzes

Krásna Hôrka je jediným slovenským hradom, ktorého architektúra a zbierky sa zachovali takmer neporušené.

Až do 1. marca 2012 kedy sa vinou detí, ktoré v blízkosti hradu hrali s ohňom a z horiaceho porastu oheň preskočil na strechu, ktorá zhorela do tla. V súčasnosti ešte stále prebiehajú stavebné a reštaurátorské práce. Niektoré vzácne pamiatky boli zničené, ale väčšinu sa podarilo zachrániť a previezli ich do depozitov viacerých múzeí, kde sa o nich postarali reštaurátori. to Slovenska Česka aj Maďarska. Jedinečnú smútočnú róbu grófky Františky Andrássyovej pochádzajúcej z parížskeho salónu z roku 1898 reštaurovali v ateliéri Múzea Istvána Dobó v Egri,

K najvýznamnejším zbierkam hradu patrí prirodzene mumifikované telo barónky Žofie Serédy, ktorá zomrela v roku 1710 a od začiatku 19. storočia ju vystavovali v hradnej kaplnke. Zlý stav barónkinho sarkofágu a rozšírené mikróby na jej rúchu vynútili v roku 2015 započatie mikrobiologického a antropologického výskumu tela. V spolupráci s Katedrou antropológie UK a SAV sa podarilo zistiť informácie o samotnej Žofii a definovať podmienky pre zachovanie tela v budúcnosti.

V súčasnosti môžete navštíviť čiastočne sprístupnené exteriéry hradu.

V pamätníku je potrebné nájsť cestu podzemným bludiskom z hradu na námestie v Rožňave.